sobota 24. januára 2015

Referendum?

Najnezmyselnejšia vec v mojom živote, ktorá mi nedá spávať, je blížiace sa referendum. Mám potrebu sa oficiálne vyjadriť.

Od začiatku som vedela, že hlasovať nepôjdem a kresťania v mojich priateľoch na facebooku ma v tom iba utvrdili.

Nikdy som nevidela toľko nenávisti, čo oni vkladajú v poslednom čase do svojich príspevkov (a to sa týka aj útoku na Charlie Hebdo - zrazu sú zlí novinári). Najhoršie sú články na postoy.sk a na portáloch lifenews. Neznášam inštitút Leva XIII. Rozširujú samé bludy a ovečky ich berú vážne.

(Pre upresnenie - verím v Boha, ale niektorých príslušníkov cirkvi nemôžem ani cítiť. Preto už nechodievam do kostola (iba občas). S veľa postojmi cirkvi nesúhlasím.)

Môj názor je, že referendum je blbosť a zbytočné míňanie peňazí. Ale tak čo narobíme, keď Slovensko má ďalšiu príležitosť zostať sto rokov za opicami, však?

A mimochodom, skúšku z geológie som urobila na E. Prešla som s odretým jedným uchom. Rezerva bola tri body.

Ale môj plán odísť zo školy sa naplní. Zistila som, že aj keď neurobím skúšky, som do konca akademického roka vedená ako študent, takže na ostatné skúšky ani nemusím ísť. Pôjdem pracovať. A predsa len som našla nejakú kynologickú školu v blízkosti. V Ivanke pri Dunaji sa dá pomaturitne študovať externe (denne sa nedá). Ak sa bude dať študovať naraz dva odbory, išla by som aj na kynológiu, aj na jazdectvo. Asi tam napíšem mail, lebo na informačnom letáku vlastne nič nie je.

Takže mi držte palce, nech už konečne môžem študovať niečo, čo ma naozaj bude baviť.

A nedajte sa zmanipulovať kampaňou k referendu! ;)

*März* 

nedeľa 11. januára 2015

Prvá skúška (z geológie?) + pokročila som v knihe!!

Zajtra ma to čaká a neminie. Prvá skúška na vysokej škole.
Geológia. Asi ju nespravím. Učila som sa iba trochu a pochybujem, že mi stačí vedieť Bowenovu reakčnú schému. Aj keď, vraj je to najdôležitejšie.

Môj život končí. Na tej škole som vydržala pol roka a od prvej chvíle stále rozmýšľam, či neodísť. No a teraz som sa rozhodla, že naozaj odídem (ak si nájdem adekvátnu prácu).

Teraz je všetko hrozné. Na učenie vôbec nemám náladu.
Knihu Cirkev zatratená som premenovala na Čierny orol a biela vrana a môžete si ju prečítať (zatiaľ iba začiatok) na http://www.mamtalent.sk/cierny-orol-a-biela-vrana.phtml?program=1&ma__0__id_b=19124 . Treba sa tam zaregistrovať (nebolí to a zaberie to tri minútky).

Upozorňujem, že druhú kapitolu budem ešte dosť prerábať, lebo som ju pri uverejňovaní celú prepisovala a neprečítala som si to po sebe. Áno, áno. Moja chyba. Teraz som si dala záväzok, že nebudem písať, kým nedokončím skúšky, ale nedá sa to a po zajtrajšej skúške z geológie kapitolu upravujem a pridávam ďalšiu.

Tiež som spravila bannery a poslala som ich adminom, dúfam, že mi ich uverejnia.




Ak sa rozhodnete príbeh si prečítať, budem rada, ak mi zanecháte komentár alebo ohodnotenie.

A držte mi palce na skúškach! Nerada by som sa vzdala zľavy na električenku a cestovania vlakmi zadarmo :D

*März*

BLOG SA PRERÁBA!

Keďže som tu ZASE milión rokov nebola, rozhodla som sa, že začnem odznovu. Viem, že mám skúškové, no v nasledujúcich dňoch sa pokúsim trochu prefiltrovať články, pridať zopár recenzií na knihy, ktoré som v poslednom čase čítala a podobne.

Dúfam, že do konca januára bude hotovo a staré články stihnem pozmazávať.

Ďakujem za pochopenie.

 :)

*März*

pondelok 9. júna 2014

Zmaturovanéééé

Takže,
zase som tu dlho nebola. Veľmi dlho. V mojom živote sa toho za ten čas stalo naozaj veľa, aj preto neprispievam. Teraz bývam sama a nemám internet (iba v mobile - obmedzený).

Mám kopu nových zvierat, maturitné vysvedčenie v ruke a prijímačky za rohom. Zmaturovala som celkom fajn, aj keď musím povedať, že som pomerne sklamaná.

Prvú som mala chémiu. Vôbec, ale vôbec som sa neučila. Zachránilo ma to, že ráno som si čítala akurát to, čo som si vytiahla. Inak by som nepovedala ani slovo. Karboxylové kyseliny, s prvky a elektrolýza. 3.

Potom bola slovenčina. Vytiahla som si jedinú otázku, ktorú som si nepozrela. Štúra a vývin slovenského jazyka. Jediná otázka, ktorú som sa neučila. Celý rok sa učím jak trt, mám jednotky a dvojky, občas horšie, keď som veľmi lenivá, a zmaturujem na rovnakú známku ako dievča, ktoré sa celý rok neučí a vytiahne si jedinú otázku, ktorú si prečítala. 3. Mám vyše 92% zo slohu, percentil 92,8 a trojku. Ale o tom je maturita. O šťastí.

To bol utorok. Ďalší deň prebiehal celkom dobre. Ráno som prišla zase skôr, aby som sa niečo učila, ale ako som sa dozvedela, nebolo to potrebné. Mali sme angličtinu a biológiu. Každý, kto už z bio odpovedal povedal, že dostal pri príprave atlas alebo encyklopédiu. Tak som sa neučila, veď čo, opíšem to z knihy. To ste mali vidieť, ako som panikárila, keď som si vytiahla bunku a žiadnu knihu som nedostala. Pretože v akej knihe by bolo niečo o bunke?!

Takže bunkový cyklus a mitóza a meióza. Náhodou, dosť som si pamätala. Okrem toho som robila maturitnú prácu o potkanoch. Mala 45 strán. Ak by som nedostala tú jednotku a tie peniaze, čo som za to dala by boli vyhodenú do vzduchu, asi by som prerazila niekoho z vedenia školy. Ale našťastie som všetko vedela :D Skoro... Ale 1.

A potom angličina. Ehm... Obrázky: Piešťany, Slovenský raj, Demänovská CAVE :D a Spišský CASTLE :D :D Neskutočne som sa smiala. Tak som to nejak obkecala, že čo to je, či som tam bola a pod.
Druhá otázka bola rozdiely medzi štátnymi a súkromnými televíziami, tak som porozprávala, čo dávaju v TV, aké seriály pozerávam, aké sú reklamy otravné, ... ...
A posledný bol roleplay. Veľká noc. Tell your friend why he should like easter traditions. Yaaaay.... The thing is, I hate easter. I hate traditions. So... What now? Našťastie ma učiteľka zachránila a začala sa ma pýtať, či doma oslavujeme veľkú noc a pod. Ale toto som si strašne nechcela vytiahnuť. Ale čo už. Aj tak. 1.

Keďže som si nevytiahla ani jednu otázku z tých, čo som chcela, som zistila, že nie som dosť hlúpa na to, aby som mala šťastie. Ale tak čo už narobím, mám maturitné vysvedčenie, som prijatá na paleobiológiu a ak nespravím prijímačky na bio, môžem ísť tam, veď to znie celkom zaujímavo.

No. A teraz v sobotu som bola na šifrovačke - takej šibnutej súťaži (volá sa to Brieždenie). V prvej chvíli som sa pýtala samej seba, čo tam vlastne robím, keďže to tam bolo plné intelektuálov. No ale začala som si to užívať a aj keď sme ani náhodou nevyhrali (ale neboli sme ani poslední!!!), dostali sme sa skoro po šiestu šifru zo 16. Piatu sme mali rozlúštenú, ale nestihli sme prísť k šiestej. Aj keď sme boli o tri poschodia nižšie :D

Totižto, najskôr sme lúštili 5. šifru v parku pri Centrali. Potom sme sa rozhodli, že pôjdeme do Centralu. Sadli sme si na kávu. Šifra vyšla, že na streche OC Central, lenže už bolo 20:55 a hra končila o 21:00, takže tam už nikto nebol.

Ale dosť tímov to vzdalo. A na začiatku sa nám celkom darilo. Nevadí, na budúci rok budeme lepší :)

A bol tam taký chalan, ktorý vyzeral úplne, ale ÚPLNE ako Dean Winchester (alebo Jensen Ackles, ako chcete). Ja som sa ho najprv strašne zľakla :D (Pochopiteľne, ako by ste reagovali, keby že sa obzriete a zrazu vidíte Deana?)

A bola tam taká sci-fi kamera, čo nad vami lieta a natáča vás. Aj toho som sa zľakla. Ale aspoň bola sranda.

A čo mám ešte nové? Zvieratká!
V mojom byte sa nachádza:
4 zajace
5 morčiat
10 potkanov
3 škrečky
2 pieskomily
2 mačky

No... 104 paciek :D Niekedy ich pofotím a popridávam sem :)

A začala som pozerávať Once Upon A Time. Skvelý seriál. Naozaj sa mi to páči. Lebo zbožňujem rozprávky. Aj keď tieto nie sú tak veľmi tradičné, ale aj tak sú to rozprávky. A tak.

A pomaly sa hýbem s mojou knihou. Už mám premyslené charaktery postáv a začiatok príbehu. Len  si ešte nie som istá, kam to smeruje. Mám viacero alternatív a neviem si vybrať. Možno urobím viacero verzií a nechám posúdiť ľud (veď sme v demokratickom štáte, čo mi pripomína, že naša krajinka sa zase strápnila svojou netolerantnosťou).

No, a síce v Supernatural som len na 8. sérii (na začiatku), počula som, že z Deana je démon. Veľmi ma to fascinuje a teším sa, keď sa k tomu dostanem (aj keď asi budem plakať).
A dúfam, že 10. séria nebude posledná. Lebo ten príbeh za tým je úžasný a bolo by mi naozaj ľúto, keby to skončilo.
A teším sa na spin-off, Bloodlines :) Teda, momentálne ani neviem, či vlastne bude, ale bolo by to fajn. A tak.

Idem preč. Za chvíľu odchádzam. Keď sa zase dostanem k nejakému zdroju internetu, tak sem zas niečo popíšem ;)

*März*





streda 26. februára 2014

Photography #01 (mobil :/)

Tieto fotky nie sú vôbec kvalitné - všetko je to foťák v mobile (Samsung). Takže... Ale už mám sľúbenú zrkadlovku a dúfam, že ju dostanem čo najskôr. 

Tak zatiaľ aspoň nejaké krajinky.

Sú neupravené.



Prvé tri - v zime cez školské okno


Toto vyzerá v mobile lepšie - je to fotené makrom (a tuším to fotila kamoška)





Toto boli u nás na škole sokoliari. 


6:45 ráno - išla som na kurz v sobotu, dátum si nepamätám.


Tiež cez školské okno, ale ešte na jeseň - havran tam je :D









Toto je fotené na streche 14-poschodového domu - škoda tej kvality. 


(keby niekto chcel dôkaz, že tomuto autu svieti iba jedno svetlo)



(chodník)


(autobus č. 78)


Tieto posledné som fotila dnes, keď som sa bola v meste s kamoškou a naspäť sme išli peši. 


Prepáčte tú kvalitu (ešte raz). 

*März*

pondelok 17. februára 2014

Breaking Benjamin - Dear Agony

Tak, idem spraviť prvý rozbor skladby - teda text a preklad + niečo o tom.


Vybrala som si pieseň Dear Agony z rovnomenného albumu skupiny Breaking Benjamin. V poslednom čase túto skupinu počúvam naozaj často, no priznám sa, že táto pieseň sa mi viac páči v cover verzii s klavírom.


Tu je lyrics video:






A tu je ten cover:
(čo je tam taká socha zviazaného anjela, keby ste náhodou vedeli, čo je to za sochu alebo kde sa nachádza, napíšte mi do komentu, prosím)



Text:


I have nothing left to give
I have found the perfect end
You were made to make it hurt
Disappear into the dirt
Carry me to heaven's arms
Light the way and let me go
Take the time to take my breath
I will end where I began


And I will find the enemy within
Cause I can feel it crawl beneath my skin


Dear Agony
Just let go of me
Suffer slowly
Is this the way it's got to be?
Dear Agony


Suddenly
The lights go out
Let forever
Drag me down
I will fight for one last breath
I will fight until the end


And I will find the enemy within
Cause I can feel it crawl beneath my skin


Dear Agony
Just let go of me
Suffer slowly
Is this the way it's got to be?
Don't bury me
Faceless enemy
I'm so sorry
Is this the way it's gotta be?
Dear Agony


Leave me alone
God let me go
I'm blue and cold
Black sky will burn
Love pull me down
Hate lift me up
Just turn around
There's nothing left


Somewhere far beyond this world
I feel nothing anymore


Dear Agony
Just let go of me
Suffer slowly
Is this the way it's got to be?
Don't bury me
Faceless enemy
I'm so sorry
Is this the way it's gotta be?
Dear Agony


I feel nothing anymore



Preklad:


Nemám čo viac dať
Našiel som dokonalý koniec
Bola si stvorená, aby to bolelo
Zmiznúť v zemi
Vezmi ma do náručia nebies
Zasvieť na cestu a nechaj ma ísť
Nájdi si čas vziať mi dych
Skončím tam, kde som začal


Nájdem nepriateľa vo svojom vnútri
Pretože ho cítim plaziť sa pod mojou kožou


Drahá agónia
Len odo mňa odíď
Pomaly trpieť
Musí to byť takto?
Drahá agónia


Náhle
Vyšlo svetlo
Navždy ma nechaj
Ťahaj ma dole
Budem bojovať o posledný dych
Budem bojovať až do konca


Nájdem nepriateľa vo svojom vnútri
Pretože ho cítim plaziť sa pod mojou kožou


Drahá agónia
Len odo mňa odíď
Pomaly trpieť
Musí to byť takto?
Nepochovaj ma
Nepriateľ bez tváre
Je mi to ľúto
Musí to byť takto?
Drahá agónia


Nechaj ma na pokoji
Bože, nechaj ma ísť
Som modrý a chladný
Čierna obloha zhorí
Láska ma ťahá nadol
Nenávisť ma pozdvihuje
Len sa otoč
Nič tam nezostalo


Drahá agónia
Len odo mňa odíď
Pomaly trpieť
Musí to byť takto?
Nepochovaj ma
Nepriateľ bez tváre
Je mi to ľúto
Musí to byť takto?
Drahá agónia


Už nič necítim...


Táto skladba je jednoducho dokonalá. Agónia je stav medzi životom a smrťou, čiže zomieranie. Ten text je myslený asi skôr na psychické umieranie - je veľmi depresívny, až zúfalý. Spevák v ňom na jednu stranu prosí agóniu, aby ho už nechala ísť (zomrieť), no na druhú stranu vraví, že bude bojovať (kontrast).


Agónia je označovaná ako vnútorný nepriateľ, bez tváre, plazí sa pod kožou (metafora).
Už nemám čo dať - nemám čo stratiť. Zmierenie so smrťou.
Budem bojovať  posledný dych, do konca, nepochovávaj ma, musí to takto byť? - Nechce zomrieť.
Som modrý a chladný - doslova. Blue sa dá v angličtine použiť ako "je mi zle" (I´m feeling blue), ale tentoraz je to myslené do slova. Mŕtve telo zmodrá, začína sa to už v agónii.
Epitetá - modrý, chladný, bez tváre, dokonalý, čierna, drahá


Na mňa tento text pôsobí zúfalým a depresívnym dojmom, ako každý podobný text, aj toto sa z časti dá aplikovať do môjho života (nezomieram, ale keď sa človek cíti zle, je to dosť podobné). Zomieranie je odvážna téma a je ťažké nájsť správne slová, ale myslím si, že tentokrát je to zvládnuté výborne. Páči sa mi to, že napriek tomu, že (lyrický hrdina) vie, že zomrie, aj tak chce bojovať až do posledného dychu.


Z celého textu sa mi najviac páči verš "Just turn around - there´s nothing left".


No, ale mala by som skončiť, lebo už robím rozbor ako na literatúru a aj keď takéto trénovanie sa mi na maturite zíde, netreba preháňať.
Dúfam, že som v preklade nič nevynechala.


*März*











Egyptské okienko #01 - Najzaujímavejšie zaujímavosti

Tákže... Nejak som sa rozhodla, že sem budem dávať aj nejaké "encyklopedické" veci a tak mi teraz napadlo, že idem písať o Egypte.

V blízkej (a možno ďalekej) budúcnosti by som tam chcela ísť. Ešte som tam nebola, ale veľmi ma to láka. Majú krásne umenie ešte zo staroveku. A egyptská mytológia je veľmi fascinujúca. Uctievali mačky, takže sú to moji ľudia!

 

Bohyňa Bastet mala dokonca podobu mačky. Bola ochrankyňou, zo začiatku sa zobrazovala hlavne ako levica. Mala ochraňovať hlavne faraóna a boha Ré, preto ju voláme aj Pani plameňov alebo Reovo oko. Za čias helenizmu sa začala spájať s mesiacom, dovtedy bola spájaná so Slnkom.

Na egyptskej kultúre ma okrem mačiek fascinuje všeličo.

Zobrazovanie postáv bolo veľmi kanonické, hlava sa nachádzala v tele len šesťkrát, zatiaľ čo v skutočnosti sa nachádza až sedemkrát.  Bolo to preto, lebo keď mal cudzinec vidieť takúto postavu, videl niečo, čo sa podobá na človeka, ale nie je to človek, čo by malo vyvolať strach (alebo niečo podobné). Tým si Egypťania získavali istú formu nadvlády. Preto sa umenie totalitných štátov často inšpiruje práve egyptským umením.
Okrem toho sa hlava zobrazovala len z profilu, takisto končatiny, no zbytok tela bol zobrazovaný spredu.
Pre predstavu, boh Ré:


Tiež je veľmi fascinujúce, ako si Egypťania predstavovali posmrtný život a ako si mysleli, že mozog je orgán, ktorý nespĺňa žiadnu dôležitú funkciu. Do hrobov, kde čakalo mumifikované telo, ktoré malo odstránené "dôležité" orgány v kanopských nádobách a ostatné orgány vyhodené, sa vkladali rôzne amulety a hlavne Kniha mŕtvych, ktorá mala mŕtvemu pomôcť s cestou na Onen svet.

No, ale toto mal byť len úvod, takže pokračujeme inokedy. Nabudúce si pravdepodobne povieme niečo o rozdelení božstiev. Ale možno nie. Uvidí sa.

*März*